Área Konsentrasaun iha Siénsia Edukasaun

(Polítika Edukativa no Organizasaun Eskola)

Liña Peskeza

Polítika Edukativa no Organizasaun Eskola

Projetu Peskeza

Estudu kona-ba dezenvolvimentu kurríkulu iha Edukasaun Bázika: Desafiu no Rekomedasaun
(aprovadu husi Institutu Nasional Sénsia no Teknolojia – INCT)


Grupu Peskeza

Ekipa peskeza ne’e kompostu husi membru lima (5), mane rua no feto tolu, hanesan tuir mai:

  • Manuel Azancot de Menezes (Koordenadór Prinsipál)

  • Joaninha Carvalho de Jesus

  • Leocádia Leong Sarmento

  • Tadeu Cabral Soares

  • Letícia Elviana Ximenes Belo


Deskriasaun Badak no Kontekstualizasaun Estudu

Dekretu-Lei N.º 4/2015 loron 14 fulan Janeiru aprova Kurríkulu Báziku Nasional ba Siklu Dahuluk no Siklu Daruak Edukasaun Bázika. Artigu 1.º (Objetivu) hateten katak “estabelese prinsípiu orientadór sira, organizasaun no jeresaun kurríkulu báziku nasional ba siklu dahuluk no siklu daruak Edukasaun Bázika, no mos métodu no kritériu avaliasaun kona-ba koñesimentu no kompeténsia ne’ebé hetan liu hosi implementasaun kurríkulu”.

Ne’e duni, tuir lei ne’ebé vigór iha nasaun, eziste orientasaun klaru kona-ba implementasaun polítika edukativa, liuliu iha área kurríkulu, maski la hotu-hotu simu konsensu.

Tuir estudu komparativu iha edukasaun no revisaun literatura, bele hetan kompreensaun jerál kona-ba rekoendasaun sira ne’ebé mosu barak liu no orientasaun kurríkulu prinsipál sira. Ida-ne’e bele ajuda analiza kuestaun prinsipál sira kona-ba konsepsaun no operacionalizasaun kuadru nasional ba Kurríkulu Nasional Edukasaun Bázika Siklu 1 no 2, ho fó enfase ba dezenvolvimentu kurríkulu iha konteksu desentralizasaun demokrátika, autonomia no prosesu hanorin-halimar orientadu ba dezenvolvimentu kompeténsia.

Nune’e, peskeza ida-ne’e fó atensaun ba prinsípiu orientadór sira ne’ebé fundamentál iha konsepsaun, implementasaun no avaliasaun aprendizajen iha kurríkulu Edukasaun Bázika Siklu 1 no 2 iha nivel nasional.


Revisaun Literatura

Eziste indikadór sira ne’ebé fundamentál atu komprende trajetória eskola ida ho prátika di’ak no susesu akadémiku. Autonomia eskola, formasaun inicial no kontinua ba profesór no funsionáriu edukasaun, partisipasaun komunidade, prosesu hanorin-halimar, lideransa eskola, edukasaun sidadania no kurríkulu, mak dimensão sentrál sira.

Iha kuadru peskeza ida-ne’e, bainhira ko’alia kona-ba kurríkulu, ami adopta pensamentu autor referénsia sira, hanesan Gaspar no Roldão (2007). Tuir sira-nia hanoin, ne’ebé Azancot de Menezes (2014, p. 31) sita, la bele komprende tan kurríkulu hanesan planu estátiku de’it, rigidu iha kontéudu, organizasaun no modelu servisu, ne’ebé define sentralmente no aplika hanesan padraun ida iha hotu-hotu eskola.

Tuir perspetiva edukasaun komparativa, estuda ida-ne’e buka uza diskursu internasionál atu halo koleta hanoin no divulga rezulta peskeza husi komunidade sientífika referénsia iha área kurríkulu, hodi hili no fundamenta konseitu sira ne’ebé relevante ba peskeza.

Tamba kurríkulu iha “papél sentrál no determinante iha sistema edukasaun” (Gaspar & Roldão, 2007, p. 45), diskusaun sei hahú ho analiza signifikadu konseitu kurríkulu, hafoin kontinua ho konsiderasaun teorétiku no konseituál sira ne’ebé importante ba estuda ida-ne’e.

Konseitu kurríkulu konsidera hanesan kontroversu no ambígu tuir espesialista barak. Etimologikamente, husi lian latín currere (halai), kurríkulu iha tradisaun latinu-europeia refere ba planu estuda ne’ebé organizadu no estruturadu tuir objetivu, kontéudu no atividade, tuir natureza disiplinar (Pacheco, 1996). Iha perspetiva anglo-saxónika, maski programa estuda importante, kurríkulu la limita de’it ba programa, maibé inklui mos sasán ne’ebé hanorin, forma, objetivu, kritériu avaliasaun, organizasaun, durasaun no progresu aprendizajen.

Gaspar no Roldão (2007) defende katak, depois analiza definisaun barak, kurríkulu lokaliza iha eskola, iha sentidu restritu, no diferensa entre definisaun sira revela konflitu kona-ba maneira hanoin no organiza eskola.

Tuir pluralidade ida-ne’e, mosu interpretasaun oioin, no presiza introduz variavel sira atu komprende konseitu no define saida ne’ebé mak kurríkulu.

Husi perspetiva peskeza ida-ne’e, ami valoriza teori sira husi pedagogia kontemporánea no ativa, no konsidera kurríkulu hanesan konseitu ne’ebé husu saida mak aprende, tanba saida, ba saida, oinsá no bainhira, tuir autor sira hanesan Azancot de Menezes (2014), Gaspar no Roldão (2007), Pacheco (2002) no seluk tan.

Nune’e, estuda ida-ne’e adota definisaun kurríkulu hanesan “planu ida, kompleta ka reorientadu husi projetu sira, ne’ebé resulta husi modelu esplicativu kona-ba saida mak tenke hanorin no aprende; ne’e inklui saida, ba see, tanba saida, no bainhira oferese, no mos oinsá no ho saida oferese” (Gaspar & Roldão, 2007, p. 29).


Problematizasaun

Lei Kuadru Sistema Edukasaun (Lei N.º 14/2008 loron 29 fulan Outubru) define kuadru jerál sistema edukasaun, inklui prinsipiu jerál, objetivu fundamentál no organizasaun. Lei ne’e hateten klaramente katak Tétum no Portugés mak lian hanorin (Artigu 8.º).

Dekretu-Lei N.º 4/2015 loron 14 fulan Janeiru aprova Kurríkulu Báziku Nasional ba Siklu 1 no 2, ho estabelese prinsípiu orientadór, organizasaun, jeresaun no avaliasaun. Maski nune’e, observasaun empírika hatudu katak eskola barak seidauk iha Projetu Edukativu Eskola (PEE), maski dokumentu ida-ne’e importante ba dezenvolvimentu kurríkulu kontekstualizadu no demokrátiku.


Pergunta Peskeza

Saida mak impaktu Dekretu-Lei N.º 4/2015 loron 14 fulan Janeiru ba Kurríkulu Báziku Nasional Siklu 1 no 2, iha kuadru projetu edukativu nasional ne’ebé promove mudansa kualitativa iha konsepsaun, operacionalizasaun no avaliasaun aprendizajen?


Objetivu Jerál

Analiza impaktu Dekretu-Lei N.º 4/2015 loron 14 fulan Janeiru ba aspeto prinsipál sira iha konsepsaun, operacionalizasaun no avaliasaun aprendizajen iha Edukasaun Bázika Siklu 1 no 2, iha konteksu mudansa edukativa no inovasaun jeresaun kurríkulu.


Objetivu Espesífiku sira

  • Koleta hanoin profesór no diretór eskola kona-ba prinsípiu orientadór kurríkulu;

  • Avalia nivel implementasaun autonomia eskola, liuliu autonomia kurríkulu;

  • Verifika koerénsia entre formasaun akadémika inicial profesór no unidade kurríkular ne’ebé hanorin;

  • Identifika métodu hanorin-halimar no kontribuisaun ba dezenvolvimentu kompeténsia no hanoin kritiku;

  • Analiza adekuasaun oras hanorin ba dezenvolvimentu linguístiku (Tétum no Portugés);

  • Avalia adekuasaun oras hanorin ba dezenvolvimentu sientífiku;

  • Verifika ezisténsia kultura avaliasaun institusionál iha eskola.


Aspetu Metodolójiku

Peskeza ida-ne’e uza abordajen mista, kombinadu métodu kualitativu no kuantitativu, ho objetivu atu garante triangulasaun dadus. Dadus sei koleta liuhosi kestionáriu eskala Likert, aplika ba diretór eskola, profesór no aman-inan estudante sira iha eskola 52 iha munisípiu hotu Timor-Leste no RAEOA.

Analize dadus sei halo uza Google Forms ka software apropriadu seluk, no rezultadu sei apresenta iha tabela no gráfiku. Norma APA 7ª edisaun sei aplika iha hotu prosesu peskeza.


Rezultadu Esperadu sira

Peskeza ida-ne’e hein atu:

  • Aumenta koerénsia entre Lei Sistema Edukasaun no Kurríkulu Báziku Nasional;

  • Hadi’a distribuisaun oras kurríkulu ba literasia Tétum no Portugés;

  • Otimiza distribuisaun kurríkulu matemátika;

  • Promove metodolojia hanorin orientadu ba kompeténsia no hanoin kritiku;

  • Forsa jeresaun kurríkulu, inovasaun no kultura avaliasaun institusionál.


Kronograma

Peskeza sei hahú iha Agostu 2023 no termina iha Agostu 2024.